RNDr. Pavel Šťastný, CSc. pracuje ako vedeckovýskumný pracovník na Slovenskom hydrometeorologickom ústave, v odbore Klimatologická služba. Ako čestný člen Vedeckej rady programu GLOBE pripomienkuje metodické materiály ku meteorológii a poskytuje cenné odborné konzultácie. V spolupráci s nami pripravil pri príležitosti Svetového dňa meteorológie marcový webinár pre učiteľov z programu GLOBE.

V rozhovore vám ponúkame pretavenie jeho vedeckých poznatkov a skúseností z oblasti meteorológie a inšpirácie, ako sa pre vedu nadchnúť😊 .

Čo Ťa inšpirovalo stať sa vedcom? Mal si nejaký vzor, oslovila Ťa odborná kniha alebo rozhodol pohľad na oblohu?

Keď sa pozerám hodne ďaleko dozadu, už v detstve ma zaujímali prírodné vedy. V druhej triede ma zaujal Verneho román Tajomný ostrov, kde si hlavný  hrdina, stroskotanec bez výdobytkov civilizácie, pomáhal mnohými fyzikálnymi a chemickými postupmi.  Neskôr, na základnej a strednej škole, som mal šťastie na učiteľov fyziky, ktorí vedeli zaujať. Navštevoval som fyzikálne krúžky a zúčastňoval som sa olympiád z matematiky a fyziky. V treťom ročníku na strednej škole bolo mojím cieľom ísť študovať fyziku na Matematicko-fyzikálnu fakultu UK v Bratislave. Prvé 2 roky štúdia sme mali spoločne základné kurzy fyziky a matematiky, neskôr nastalo rozhodovanie, ktorú špecializáciu si vybrať.  S priateľmi, s ktorými ma spájal záujem o meteorológiu a klimatológiu, sme si vybrali tento smer ďalšieho štúdia. Veľa mi dalo aj hosťovanie vysokoškolských pedagógov z Matfyzu v Prahe, ktorí patrili k európskej špičke v problematike meteorologických modelov. U jedného z nich som robil aj diplomovku. Prax v predpovedi počasia mi dala aj základná vojenská služba, kde som robil vojenského meteorológa. Moje ďalšie smerovanie sa už uberalo skôr klimatologickým smerom, s využitím nových poznatkov.

Za zakladateľa meteorológie býva považovaný staroveký znalec prírody a filozof Aristoteles, ktorý už v 4. st. p.n.l. vytvoril akúsi prvú učebnicu o meteorológii. Na čo sa kladie v meteorológii dôraz dnes?

Aristotelovo učenie pretrvalo temer nezmenené od antiky do stredoveku. Ale v období renesancie prinieslo ľudstvu nové výzvy. Objaviteľské cesty, rozvoj prírodných vied, vynálezy nových prístrojov, no i pokroky v matematických vedách poskytovali dovtedy nevídané možnosti aj na poli meteorológie. V 17. storočí začali prvé systematické pozorovania a merania, pre ktoré boli z praktických príčin vyvinuté jednotné metodiky. Takto vznikali nové súbory meteorologických pozorovaní, ktoré boli vhodné pre poznanie klímy Zeme, ako aj pre predpoveď počasia. Začiatkom 20. storočia vstupovali napozorované údaje do meteorologických modelov. Avšak meteorológia musela čakať ešte ďalších 50 rokov, kým sa objavila výkonná počítačová technika, schopná z množstva dát v krátkom čase vypočítať prognózy počasia i budúcej klímy. Nové zdroje údajov poskytli meteorologické družice a radary a to aj z pustých oblastí nad oceánmi či polárnymi oblasťami. Súčasné smery v klimatológii a meteorológii sa upriamujú k lepšiemu poznaniu fyzikálnych vlastností atmosféry a klimatického systému Zeme. Výsledky by mali viesť k lepším službám meteorológov pre rôzne ľudské aktivity, vrátane spresnenia predpovedí počasia a k reálnejším projekciám budúcej klímy.

Čo všetko nám prezradia oblaky? Musíme byť odborníkom, aby sme ich dokázali určovať?

Atmosféra je trojrozmerným svetom. Jej najspodnejšia časť preberá vlastnosti povrchu Zeme. Teplotu, vlhkosť, rôzne prímesy. Nasledujúcou úlohou atmosféry je, tieto atribúty premiestňovať, premiešavať a podieľať sa na ich zmenách v celom jej objeme.  Jedným z viditeľných svedkov týchto procesov sú oblaky. Pomocou nich vieme nepriamo sondovať rôzne vlastnosti atmosféry a deje v jej najspodnejšej vrstve - troposfére. Výskyt určitých typických druhov oblakov na oblohe nám pomôže predpovedať zmenu počasia. Napríklad rýchle pribúdanie vysokej a neskôr strednej oblačnosti (Cirus – Cirostratus – Altostratus) veští príchod teplého frontu, sprevádzaného trvalými zrážkami. Niektoré modifikácie v tvare oblakov  zas hovoria o náchylnosti ovzdušia na výskyt búrky. Správanie sa kondenzačných stôp lietadiel na oblohe nám napovie o režime vlhkosti vzduchu vo vyšších hladinách. Sledovanie smeru pohybu oblakov a zmena smeru prúdenia s výškou nám dajú predstavu o rozložení tlakových útvarov. K týmto pozorovacím a vyhodnocovacím zručnostiam netreba mať hlboké znalosti z meteorológie, no stručný prehľad o dejoch v atmosfére na škodu určite nie je.

Meteorologické merania a pozorovania učia disciplíne, presnosti, systematickosti. Vnímaš aj iné prínosy do nášho každodenného života?

Meteorologické merania a pozorovania môžeme chápať z viacerých uhlov pohľadu. V prvom rade ide o dobrovoľnícku činnosť pri zhromažďovaní korektných údajov pre odbornú a vedeckú činnosť. Na takomto druhu činnosti bola v minulosti z veľkej časti založená údajová základňa meteorológie a klimatológie. Zachovávanie a dodržiavanie metodiky pozorovaní je podstatou systematického prístupu k získaným údajom, k ich presnosti a reprezentatívnosti. Meteorologické merania sú dobrou prípravou aj pre získávanie údajov v iných vedných odboroch a disciplínach, ale tieto skúsenosti je možné uplatniť aj v každodennom živote.

Ako motivovať dnešných mladých ľudí venovať sa vede, konkrétne meteorológii? Na základných či stredných školách sa s ňou stretnú najmä v rámci geografie, interpretáciu dát môžu využiť na hodinách matematiky či informatiky.

Dôležité je prebudiť v mladých záujem o prírodné vedy, hľadať príťažlivé témy a príbehy. Dôležité je tiež, z celospoločenského hľadiska, mať  dobre nastavený systém vzdelávania ako aj podpory vedy. Správne motivovaný človek, v dobrom vzdelávacom a vede priaznivo naklonenom prostredí, by sa mal úspešne uplatniť v mnohých vedných oblastiach, napríklad aj v meteorológii. Meteorológia je vhodná aj preto, lebo disponuje veľkým potenciálom v nadväznosti na iné prírodné procesy, napríkald na hydrológiu, lesníctvo, poľnohospodárstvo. Môže tiež skúmať súvislosti v lekárskych vedách alebo sa venovať meteorologickým podmienkam na iných planétach...

Dobrou pomôckou pri určovaní oblakov je aplikácia GLOBE Observer Clouds.

GLOBE je medzinárodný vzdelávací program, v ktorom žiaci skúmajú prírodu a aktívne zlepšujú životné prostredie vo svojom okolí. Ak vás téma článku zaujala, zaujímate sa o globálne vyučovanie a bádanie, zapojte sa do programu aj vy. Viac o programe na Slovensku na www.globeslovakia.sk, vo svete na www.globe.gov.