Predindustriálne obdobie (1850-1900): Priemyselná revolúcia začala okolo roku 1750, ale dôsledky uvoľňovania skleníkových plynov sa začali zreteľnejšie prejavovať až koncom 19. storočia. Obdobie 1850-1900, kedy zmena klímy ešte nebola identifikovateľná, sa používa na porovnanie súčasnej klímy s klímou bez vplyvu človeka.
Globálne otepľovanie: Odhadovaný rast priemernej globálnej teploty zemského povrchu pre zvolené (napríklad 30 ročné) obdobie v porovnaní s predindustriálnym obdobím (1850-1900).
Klimatická zmena: Zmena dlhodobého režimu počasia (zmeny klimatických prvkov za 30 a viac rokov). Pojmom klimatická zmena (jednotné číslo) rozumieme zmenu, ktorá je spôsobená rastom skleníkového efektu zapríčineného aktivitami ľudstva. Pojmom zmeny klímy (množné číslo) sa zase označujú prirodzené zmeny klímy nezávisle od činnosti človeka.
Adaptačné opatrenia: Prispôsobovanie sa aktuálnemu, či očakávanému stavu klímy s cieľom obmedziť negatívne dôsledky, či využiť novovzniknuté príležitosti.
Mitigačné opatrenia: Ľudské zásahy smerujúce k znižovaniu emisií, či zvýšeniu miery záchytu a ukladania skleníkových plynov.
Udržateľnosť: Procesy, ktoré udržujú prírodné a ľudské systémy vo vyváženom stave. Udržateľný rozvoj je taký rozvoj, ktorý jednak napĺňa potreby súčasných generácií, ale pritom neohrozuje napĺňanie rovnakých potrieb aj pre budúce generácie.
Uhlíková neutralita: Stav, kedy sú všetky vypúšťané emisie uhlíka eliminované prírodnými alebo technologickými procesmi. Ak máme udržať úroveň globálneho oteplenia pod 1,5 – 2°C, musia rozvinuté krajiny dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050.
Uhlíková stopa: Množstvo skleníkových plynov, ktoré sa uvoľnia do atmosféry v dôsledku konkrétnej ľudskej činnosti, vyjadrené v ekvivalente oxidu uhličitého (CO2ekv).
Klimatický scenár: Predpoveď klímy na základe počítačových simulácií a modelov. Emisný scenár je predpoveďou toho, aké množstvo skleníkových plynov sa v budúcnosti bude uvoľňovať do atmosféry. Emisné scenáre môžu byť optimistické (ktoré počítajú s tým, že emisie sa budú do konca 21. storočia znižovať a teplota vzduchu sa nezvýši o viac ako 2°C v porovnaní s predindustriálnou dobou), stredné alebo pesimistické (predpokladajú, že emisie budú naďalej narastať rýchlym tempom). Aktuálne sa často používajú scenáre so skratkou RCP (Representative Concentration Pathway). Za touto skratkou sa často uvádza číslo, ktoré hovorí o tom, či ide o optimistický scenár (napr. RCP2.6.), stredný (napr. RCP4.5; RCP6), či pesimistický scenár (napr. RCP8.5).
Vlna horúčav: Obdobie letných horúčav, kedy maximálna teplota vzduchu dosahuje 30°C a viac niekoľko dní po sebe.
Mestský ostrov tepla: Je to plocha v mestskej zástavbe, ktorá vykazuje vyššie teploty ako jej okolie. Teplotné rozdiely vznikajú najmä pri prekrytí pôvodnej vegetácie a nahradením materiálmi, ktoré absorbujú a vyžarujú teplo (betón, asfalt).
Koncentrácia: Množstvo nejakej látky napríklad v ovzduší, rieke, či iných prostrediach.
Emisie: látky vypustené do ovzdušia.
Antropogénny: ľuďmi spôsobený.
Parížska klimatická dohoda: Medzinárodná dohoda, o ktorej sa rokovalo v roku 2015 v Paríži. Podpísalo ju 193 krajín a jej hlavným cieľom je udržať nárast priemernej globálnej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a snaha udržať nárast teploty pod 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou.
Kjótsky protokol: Medzinárodná dohoda, ktorá bola dojednaná v roku 1997 v japonskom Kjóte. 83 krajín, ktoré túto dohodu podpísali, sa zaviazali znížiť emisie skleníkových plynov.
Európska zelená dohoda (green deal): Stratégia Európskej únie, aké zmeny je potrebné urobiť, aby v roku 2050 EÚ dosiahla klimatickú neutralitu, teda aby nastala rovnováha medzi emisiami všetkých skleníkových plynov a ich záchytom.
Fit for 55: Legislatívny balík Európskej únie, ktorý má za cieľ znížiť čisté emisie skleníkových plynov o 55 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Ide najmä o zmeny právnych predpisov týkajúcich sa klímy, energetiky a dopravy.
Biopalivá: Sú to energeticky obohatené chemikálie, ktoré vznikajú biologickými procesmi alebo pochádzajúce z biomasy a živých organizmov, ako sú mikroriasy či baktérie. Patrí sem napríklad plyn zo skládky (metán), bioetanol či bionafta. Často sú vyrábané aj z poľnohospodárskych produktov.
Fosílne palivá: Ide o palivá, ktoré vznikli rozkladom rastlín a živočíchov, čiže fosílií. Patrí k nim uhlie, ropa a zemný plyn. Energiu z nich získavame spaľovaním. Sú zdrojom skleníkových plynov.
Biodiverzita: Rôznorodosť všetkých foriem života a ich vzájomného spolupôsobenia na Zemi. Zahŕňa v sebe ekosystémy, biotopy, druhy rastlín, živočíchov, mikroorganizmov a ich vzájomné vzťahy.
Použité zdroje:
https://faktyoklime.sk/slovnik
